Keď bol Daniel Lipšic ministrom vnútra, v rozpore s pravidlami vyhodil stovky tisíc eur do luftu a vôbec nie je vylúčené, že časť z nich inkasovali jeho najbližší spolupracovníci.
Spoločenstvo politických klaunov Igor Matovič a Daniel Lipšic nadávajú rivalom do zlodejov. Predvolebnou rétorikou, plnou rečí o boji proti korupcii, vytvárajú dojem, akoby len oni boli zárukou vykorenenia tohto nešváru.
Ako upozornil iný bloger, po dvoch rokoch prítomnosti Igora Matoviča v politike sa nafúklo bankové konto jeho manželky o 70 % na úctyhodných 17,5 milióna eur. To je veľmi podozrivé. Takýto strmý rast ziskov sa totiž dá dosiahnuť buď v obchode s drogami, čo je v prípade Matovičovcov málo pravdepodobné, alebo nekalým profitovaním z politiky, a to je, pokiaľ ide o tento manželský pár, zase pravdepodobné prinajmenšom vysoko.
Tento blog však nie je o Matovičovi, ale o jeho politickom prívesku Danielovi Lipšicovi. Zmienka o bankovom účte Pavlíny Matovičovej bola potrebná len pre potvrdenie starej múdrosti, že vrana k vrane sadá.
Vráťme sa do roku 2010. Ministrom vnútra bola Daniel Lipšic a spolu s ním na tomto úrade kraľovali Milan Krajniak a Marcel Klimek. V októbri 2010 Lipšicovo ministerstvo vyhlásilo tender na povinné zmluvné poistenie pre autá v celom rezorte vnútra. Keďže polícia, hasiči a ďalšie zložky spadajúce pod ministerstvo majú áut neúrekom, celková hodnota zákazky sa pohybovala medzi 6,5 až 7,5 miliónmi eur. V decembri 2012 tender vyhrala poisťovňa Allianz. Zatiaľ všetko v poriadku.
Nastal január 2011. Allianz napísal ministerstvu žiadosť o súhlas s pridelením poisťovacieho agenta C & C Insurance Service. Žiadosť je zaevidovaná pod značkou č. p.: KVSU-2011/000631. Do hry vstúpil poradca ministra Lipšica pre rómsku otázku Milan Krajniak, ktorý vydal vedúcemu služobného úradu ministerstva Marcelovi Klimekovi (dnes podpredsedovi Novy) pokyn, aby na žiadosť poisťovne odpovedal kladne. Presne 26. januára 2011 Marcel Klimek podpísal list, ktorým vyslovil súhlas s pridelením poisťovacieho agenta. Allianz obratom vyplatil C & C Insurance Service 22-percentnú prvú províziu, ktorá predstavuje okolo 250 000 eur každý rok počas trvania kontraktu.
Vedúci služobného úradu ministerstva, na čele ktorého stál Daniel Lipšic, podpísal súhlas s pridelením agenta aj napriek tomu, že minister financií Ivan Mikloš záväzným nariadením zakázal, aby ministerstvá pri obstarávaní povinného zmluvného poistenia používali maklérov. A mal na to veľmi dobrý dôvod. Poisťovací agenti neprinášajú ministerstvám žiadnu pridanú hodnotu. Práve naopak, bezprácne na veľkých zákazkách zarábajú stovky až milióny eur a presne to sa stalo vďaka Klimekovmu podpisu, ktorý dnes robí miništranta Lipšicovi v jeho miniatúrnej strane prilepenej k Matovičovmu cirkusovému šapito.
Ak mohol Allianz vyplatiť C & C Insurance Service 22-percentnú províziu, o to mohla byť cena poistenia pre autá ministerstva vnútra nižšia. V priebehu trvania kontraktu sa táto suma môže vyšplhať až na sedemciferné číslo. Ak by však žiadna provízia nebola, nebolo by ani čo deliť a presne to je „pridaná hodnota“ poistného agenta v tomto druhu transakcií. Samozrejme, môžeme sa len domnievať, koľko zo štvrť milióna eur ročne uvidia páni Lipšic, Klimek a Krajniak. Boli by sme však veľmi naivní, keby sme vylúčili, že si z tohto obchodu takpovediac lízli. A ak by sme aj túto veľmi nepravdepodobnú možnosť pripustili, aj tak sa im nedá odpustiť, že dnes platí ministerstvo vnútra na poistnom za autá o 22 % viac.
Niekto možno namietne, že v tejto krajine sa kradne oveľa viac. V mnohých tendroch ide o milióny a sú aj takí, čo tvrdia, že o miliardy. Podľa mňa však nejde o kvantitu, ale o princíp. Kto kradne v malom, dokáže kradnúť aj vo veľkom. Napokon, v zbabranom nákupe nového odpočúvacieho systému, v ktorom mali taktiež prsty Daniel Lipšic a jeho družina, už o milióny išlo. Ale to je už celkom iný príbeh.